Manipulácia v médiách

Autor: Pavol Tichý | 20.5.2018 o 18:23 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  97x

„Pozbierajte všetku úprimnosť, ktorú v Hollywoode nájdete, položte ju na pupok vínnej mušky a vždy tam ešte zostane dostatok miesta pre tri rasce a producentovo srdce.“   (Fred Allen)  

Conrad Brean: „Prečo je prezident v Číne?“

Prezidentský hovorca: „Obchodné vzťahy.“

Conrad Brean: „Máte pravdu a vidíte, nemá to nič spoločné s B-3 bombardérom.“

Prezidentský hovorca: „ Žiadny B-3 bombardér neexistuje.“

Conrad Brean: „Veď to vám hovorím, žiaden B-3 bombardér neexistuje a neviem prečo tieto fámy vôbec začali.“

Týmito slovami demonštruje Róbert de Niro, v úlohe „zachraňovača situácií“ menom Conrad Brean vo filme The Wag Dog prezidentskému hovorcovi, ako sa tvoria fámy, ktoré cielene dokážu veľmi jednoduchým spôsobm odviesť pozornosť od hlavnej témy.

Vo filme je zobrazené predvolebné obdobie, kde nad ešte aktuálnym prezidentom visí hrozba zníženia volebných preferecií na základe obvinenia zo sexuálneho obťažovania mladého dievčaťa, s ktorou bol krátko zavretý v miestnosti za Oválnou pracovňou, lebo prejavilo záujem vidieť bustu Frederika Remingtona, ktorá sa tam nachádzala. Róbert de Niro ako Conrad Brean prichádza na zavolanie prezidenta a snaží sa odvrátiť pozornosť od tohto škandálu všetkých američanov po dobu 11 dní, kým neprebehne voľba nového prezidenta. Využíva nato všetky možné prostriedky, hlavne hollywoodske producentské služby a je ochotný rozpútať aj vojnu medzi Albánskom a USA , len aby zachránil prezidentovi jeho mandát.

Človek si po pozretí takéhoto filmu kladie otázky ako: „ Čo je vlastne pravda?“, „Boli tie dnešné správy skutočné?“, „Čomu mám teraz veriť?“

V dnešnej digitálnej dobe je možné vytvoriť čokoľvek. Či je to sexuálny škandál alebo vojna, výkonné počítače s kvalitným programom a šikovným umelcom dokážu doslova vytvárať realitu a nielen virtuálnu, pretože pokiaľ uveríme tej virtuálnej realite, stáva sa pre nás skutočnosťou. Niekedy by nám nepomohla ani pilulka, ktorú požil Neo vo filme The Matrix, aby uvidel reálny svet, pretože určité veci jednoducho nechceme vidieť, a aj keď ich vidíme, tak pred nimi zavárame oči alebo im jednoducho neveríme.

Médiá s nami manipulujú každý deň. Vlády štátov ako najmocnejšie orgány sveta určujú, ktoré informácie budú zverejnené masám, a ktoré nie. Môžeme si povedať, že mediálne organizácie by predsa mali zverejňovať transparentné, necenzurované, objektívne a hlavne pravdivé informácie, no v reálnom živote sa s tým častokrát nestretávame.  Môžu to byť zámerne vysielané dezinformácie, ktoré slúžia na odvrátenie pozornosti od hlavného problému, tak ako to bolo aj vo filme The Wag Dog alebo diskreditácia druhej strany, alebo vyzdvihovanie vlastných hodnôt, ktoré nie sú pravdivé. Nakoniec sú to však vždy pohnútky k dosahovaniu vlastných cieľov a zámerov. Mediálna organizácia častokrát nevie, že sa jedná o dezinformáciu, aj keď jej úlohou je overovať pravdivosť vysielaných informácií.

V prípade politických tlačových konferencií sa novinári a redaktori môžu spoliehať len na to, čo im hovorca povie alebo predloží. Overovať pravdivosť takýchto informácií je však veľmi náročné a častokrát aj nebezpečné, pretože politický predstavitelia majú všestranné kontkakty, ktoré využívajú aj na zastrašovanie veľmi investigatívnych osôb, ktoré pátrajú po pravde a spravodlivosti, ako tomu bolo aj v prípade zavlečenia Michala Kováča mladšieho, kde bol Róbert Remiáš, ako spojka medzi zamestnancom SIS a mediálnou agentúrou, pripravený o život. Správa o jeho úmrtí však bola podávaná ako nehoda, chyba motora vo vozidle a nie ako úmyselná vražda spojky korunného svedka vo vypovedáni v prípade zavlečenia syna vtedajšieho prezidenta.

Na tomto príklade môžeme vidieť, akú moc má mediálna desinformácia. Pokiaľ Slovenská informačna služba posunie médiam upravenú pravdu a média ju zverejnia, je možné zakryť aj úmyselné zabitie za neúmyselnú nehodu. Tieto praktiky sa bohužiaľ stále využívajú len sofistikovanejším spôsobom, aby podozrenie, že mediovaná informácia je podvodom, bolo čo najnižšie.

Veľmi dôveryhodným zobrazením týchto praktík sú aj úseky z už spomenutého filmu The Wag Dog, kde herec Róber de Niro využíva práve hollywoodskeho producenta na manipulovanie verejnej mienky. Vyberie sa vhodná herečka, ktorá spĺňa výzorové predpoklady albánskeho dievčaťa. Umiestni sa pred modré alebo zelené pozadie, na ktoré sa dá nakľúčovať akýkoľvek vizuál.  Vo filme je to vidiecky dom, ktorý sa digitálne upraví na horiacu zrúcaninu, pridá sa do pozadia zvuk sirén, streľby, výbuchov a nárekov. Herečke sa vloží do rúk balík čipsov, ktorý sa nahradí digitálnou mačkou v postprodukcii, pretože reálna mačka, ktorá má u diváka vyvolať pociť súcitu a dojatia nebola hneď k dispozícii. Aktérka s balíkom čipsov sa nechá prebehnúť päť metrov po štúdiu, kde sa nazáver s vystrašeným a smutným výrazom skrčí. Vo výsledku vidíme mladé ustráchané dievčatko, zachraňujúce si nie len vlastný život, ale aj jej domáceho maznáčika, pretože to je jediný člen rodiny, ktorý jej zostal ziť,  pred padajúcimi bombami na jej dedinu. Vuola a vojnu máme na svete.  

V hollywoodskych štúdiách je všetko možné, cesovanie v čase, mŕtvi ožívajú, chromí môžu lietať, fikcia sa stávaja skutočnosťou. So zreteľom na túto vedomosť nám neostáva nič iné, než sa usilovať byť správnym morálnym príkladom pre mladé generácie, byť zástancami dobra, pravdy, spravodlivosti, no predovšetkým lásky a porozumenia, pretože len tieto hodnoty môžu uchrániť spoločnosť pred jej úpadkom v dnešnej dobe neobmedzených možností.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUGUST 1968

Okupácia 1968: Bál sa, že už neuvidí rodičov. Zaplatil dvetisíc dolárov

Známy fotograf Yuri Dojc nechcel žiť v okupovanej krajine. Šancu dostal v Kanade.

Okupácia 1968

Minúta po minúte 1968: Ambasáda v Budapešti varuje pred inváziou do Československa

Okupáciu Československa sledujeme minútu po minúte.


Už ste čítali?