Nové médiá a ich vplyv na formovanie životného štýlu mladej generácie

Autor: Pavol Tichý | 20.5.2018 o 19:26 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  153x

„Neboj sa svojich nepriateľov, môžu ti vziať maximálne tvoj život. Je to však stále omnoho lepšie, než médiá. Tých sa boj, pretože ti ukradnú tvoju česť.“ (Mark Twain)  

1.1 Pojem „nové médiá“

            Už samotné vymedzenie názvu nové média je trochu komplikovanejšie, ako by sa na prvý pohľad  mohlo zdať. A to z viacerých dôvodov.

Už samotné slovo „nové“ , ktoré sa pripojilo k slovu „média“ , je v určitom slova zmysle zavádzajúce, a to hlavne preto, že prvé digitálne počítače boli vyvíjané od 40. rokov 20. storočia , od 60. rokov to boli siete a počítačové hry, neskôr v druhej polovici 70. rokov prvý osobný počítač, či e-mail, takže o skutočnej novosti týchto médií môžeme hovoriť len veľmi ťažko. Technológie, ktoré tu spomíname, sú skôr veľmi rýcho vyvíjajúce sa, ako nové – oproti staršim mediálnym formám sú nestále, neustále a pomerne radikálne sa vyvíjajú, a tak ich novosť predovšetkým odkazuje na fakt, že sú trvalým zdrojom tehnologických inovácií.

Stačí, keď sa pozrieme na zmenu webu a mobilných telefónov v období medzi rokmi 2000 a 2010: Od newsgroups, statických webov, anonymných chatov sa internet behom tohto krátkeho obdobia posunul smerom k online sociálnym sieťam a dynamickým webom a mobilný telefón , ktorý pôvodne slúžil len na telefonovanie, vrátane niektorých ďalších jednoduchých funkcíí,  premenil na komplexné, vysokotechnologické zariadenie s dotykovým rozhraním, ponúkajúce najmodernejšie možnosťi nahrávania zvuku a obrazu a možnosťi využívania internetových služieb. Technologické inovácie prinášali so sebou aj razantné zmeny vo formách samotného užívania technológií.[1]

 

Medzi nové mediá je zaraďované obrovské množstvo mediálnych technológií – od infraštruktúr, akou môže byť napríklad internet, cez materiálne artefakty, ako je osobný počítač, tablet, mobilný telefón, či smartfón alebo sieťové protokoly (web, ICQ, ftp a.i.), či konkrétne webové služby (Google, Youtube, Facebook, Instagram, Twitter, Flickr, etc.), alebo taktiež softwarové aplikácie (počítačové hry, mediálne prehrávače, malový klinet, webový prehliadač, textový editor, RSS čítačka).  V prípade masových médií terciárnych (tlač, rozhlas, televízia) vieme určiť pomerne jednožnačne ,ako tieto médiá fungujú po technologickej a textovej stránke, akým spôsobom sú konzumované, kým a za akým účelom. Nové média sa týmto jednoznačným definičným pokusom bránia a vo svojej mohutnosti a premenlivosti odolávajú akýmkoľvek pokusom o zovšeobecnenie. Vďaka tejto vlastnosti sa prelínajú v infraštruktúrnej, artefaktonickej a softwarovej rovine, pričom (na rozdiel od masových médií) môžu byť aj interaktívne, všestranné, individualizované, sieťové alebo aj hypertextové. Problémom však je, že už spomínáné vlastnosti (interakcia, všestannosť, individualizmus, etc.) nové média vôbec nemusia nadobúdať a dané vlasntosti môžu byť na úrovni terciárnych médií. Dôkazom toho bola aj postupná digitalizácia televízií, rádií a tlače (časť vydavateľských aktivít sa presunuli smerom na web, takisto došlo k trasnferu periodík do elektronických čítačiek a tabletov), čím sa začala stierať hranica medzi „starými“, analógovými médiami a médiami novými.[2]

 

1.2 Generácia Z

            Generácia Z je označenie pre najmladšiu generáciu ludí na svete. Označuje sa taktiež ako Gen Z, Postmileniáli alebo iGeneration (jaGenerácia). Je to generácia, ktorá nasleduje po Generácii Y (Mileniáli). Presné časové ohraničenie tejto generácie nie je stanovené. Demografi zatiaľ určujú jej vznik niekedy v polovici 90. rokov 20. storočia a jej ukončenie v prvých rokoch od roku 2000. Dá sa teda povedať, že do supiny Generácie Z spadajú všetci ľudia, ktorí sa narodili v časovom ohraničení rokoch 1996-2009.[3]

Za hlavný znak tejto generácie sa považuje úzka spätosť s internetovými technológiami už v útlom veku. Na základe tejto spätosti predstavuje interakcia s technológiami a sociálnymi sieťami významný podiel ich spoločenského života. Niektorí komentátori povakazujú, že tento ich spôsob sebarealizácie narástol po nástupe ekonomickej krízy v roku 2007, ktorá im dala pocit nevyrovnanosti a nebezpečia.[4]

 

1.3 Životný štýl

„Velký sociologický slovník“ charakterizuje životný štýl ako „štruktúrovaný súhrn životných zvykov, obyčají resp. akceptovaných noriem, nachádzajúcich svoj výraz v interakcii, v hmotnom, vecnom prostredí, v priestorovom správaní a v celkovej štylizácii“. (Linhart 1996: 1246)

Podľa učebnice Sociologie životního stylu je životný štýl „spôsob, akým ľudia žijú – teda ako bývajú, stravujú sa, vzdelávajú sa, správajú sa v rôznych situáciách, zabávajú sa, pracujú, spotrebovávajú, vzájomne komunikujú, konajú, rozhodujú sa, cestujú, vyznávajú a dodržiavajú určité hodnoty, starajú sa o deti, pestujú potraviny, vyrábajú atď.“ (Duffková – Urban – Dubský 2008)

 

1.4 Vplyv médií

Jasným dôkazom, že médiá majú obrovský vplyv na dnešnú spoločnosť a formovanie verejnej mienky, sú boje občianskych združení proti sexualite a násiliu vo verejnoprávnych médiách, nákup vysielalacích časov firmami za účelom reklamy, či veľký záujem politikov a zákonodarcov o reguláciu médií.Mediálna manipulácia spočíva v našom prispôsobovaní sa unifikovanému mysleniu a požiadavkám, pretože hodnotový rebríček, ktorý nám poskytujú médiá, sa pre nás stavajú prirodzené, samozrejnmé a všeobecne rozumné, bez akejkoľvek reflexie a stávajú sa nam tak podprahovo automatizované. Vzhľadom na náchylnosť človeka meniť názory, pocity, presvedčenia a rozhodnutia vďaka manipulácii médiami, nezostáva nič iné, než sa spoľahnúť na kritické zhodnocovanie príjmaných informácií.[5]

Rapídny nárast médií, nové prenosy informácií a im nadmerné vystavovanie malo za následok potrebu skúmať otázky ich negatívneho vplyvu na človeka. Otázka dopadu vysielanej agresivityna maloletých, zmeny štruktúry spoločnosti, rodové rozdiely, rasovosť, vznik rôznych psychiatrických ochorení (pocit menejcennosti a úzkosti, problémy s príjmaním potravy, depresie, stihomamy, sklony k samovražde).[6]

 

1.5 Mediálna kultúra a životný štýl

„Charakteristika faktorov zmien súčasnej spoločnosti je jednostranná racionálnosť a materialistická životná orientácia.“ Takto sa vyjadruje k problematike aktuálneho životného štýlu L. Volko (2015) vo svojej publikácii Sociologické aspekty mediálnej kultúry.

Vo svojej knihe spomína dva typy človeka členeného podľa teórie Z. Baumana založenej na kritériu stupňa moblity, a to turistu a tuláka. Turitsa je človekom súčasnej doby, ktorý je vo svojom rozhodovaní slobodný a hladný po zážitkoch, nežto tulák je v skutočnosti hladný a je nútený preśuvať sa napríklad za prácou. V podstate jeden reprezentuje presný opak toho druhého. Turista je tým slobodným a tulák je otrokom. Neustále presúvanie sa stáva životným štýlom. Turista je príliš individualistický, na prvej priečke hodnôt má stanovené svoje priority, svoje zážitky a svoje potreby. Preživanie jeho štastia je povrchné, variabilné a hlavne krátkodobé. Väčšinu času prebýva v umelom prostredí a je vtiahnutý do komplexu masovej kultúry. Stráca kontakt a vzťah k prírode. Tieto všetky faktory majú za následok jeho stratu identifikácie celku, ktorého je súčasťou, ktorý pre neho presáva predstavovať akúkoľvek hodnotu a súčasne dochádza k úplnému duchovnému úpadku s náhradou povrchných interpretácií reality.[7]     

 

2. Príklady zo života 

Ako sme už v teoretickej časti práce spomínali, médiá sú našou každodennou súčasťou a vplývajú na nás svojími obsahmi, či sa nám to páči alebo nie.

Silu manipulácie strachom určite poznal aj český delikvent, ktorý 24. apríla 2017 na autobusovej zastávke napadol staršieho dôchodcu. Celá situácia sa odohrávala za bieleho dňa priamo na autobusovej zastávke v Prahe. Útočník sedel na zemi v blízkej vzdialenosti tašky s nákupom, ktorú mal postarší pán odloženú na zemi. V momente, keď sa dôchodca otočil, zlodej sa načiahol po tašku a zobral si ju k sebe. Dôchodca to však zbadal, ohradil sa a požadoval vrátenie tašky, načo ho zlodej surovo odstrčil a dôchodca spadol na zem. V okolí bolo pár ludí, ktorí celu akciu sledovali, no nikto nezakročil. Najviac zarážajúci bol postoj mladého muža, ktorý sa na celú situáciu pozeral z krátkej blízkosti a starčeka sa nijako nezastal. Jeho pohľad prechádzal z obrazovky jeho smartfónu na scenériu a zase naspäť. Našťastie po príchode autobusu bol útočnik spacifikovaný jedným z cestujúcich a vodičom autobusu.[8]

Na danom príklade môžeme vidieť nevhodnú reakciu mladého muža, ktorý mohol zasiahnuť. V rukách držal svoj telefón a v ušiach mal slúchadla. Z jeho strany neprišla žiadna reakcia. Mohol hneď privolať políciu telefónom, ktorý držal alebo okríknuť útočníka poťažne sa pokúsiť ho určitým spôsobom zastrašiť alebo spacifikovať.

Nové média však majú aj svetlé stránky, ktoré vplývajú na životný štýl človeka. Či už je to masové šírenie a zobrazovanie cnostných hodnôt, hrdinských skutkov alebo len informácia, ktorá dokáže vyčarovať úsmev na tvári človeka. Jedným z príkladov je aj incident, ktorý sa odohral v nedávnom čase na území Slovenskej republiky, konkrétne vo vlaku. Cestujúci rómskeho povodu sa nechcel preukázať revízorovi zakúpeným cestovným lístkom. Niekoľkokrát kontrolóra verbálne napadol s uzatvorením situácie, že on lístok nezaplatí. Keď sa už schyľovalo ku fyzickému kontaktu, zastal sa revízora mladý muž, ktorý však bol nepomerne fyziologicky vybavený oproti rómskemu čiernemu pasažierovi. Keď aj jeho občan rómskeho etnika vulgárne napadol, postavil sa ďaľší pasažier, ktorý sa zastal dvojice obhajujúcu spravodlivosť. Postupne sa pridávali ľudia až rómskeho cestujúceho vyprevadili von z vlaku. Keď sa mladého muža pýtali, či sa nebál ako prvý postaviť proti čiernemu pasažierovi, kedže bol v značnej silovej nevýhode, odpovedal, že sa bál, no keď už sme v tej dobe bojovali za slušné Slovensko, tak by sa najbližšie hanbil prísť postaviť na demonštráciu s týmto sloganom. 

 

Záver        

Napriek neuveriteľnému množstvu hrdinov, ktoré média propagujú , človek akoby, keď dostane šancu stať sa ním v reálnom živote, zamrzne a podľahne absolútnej pasivite.

Dokonca aj v momentoch, keď sa situácia vzťahuje priamo na jeho osobu. Je to príčinou bezpečného pripútania človeka k obrazovke akéhokoľvek média, ktoré zobrazuje hrdinské činy častokrát nadľudských výkonov. Týmto spôsobom stráca možnosť interakcie so skutočnou realitou a násladne v nečakaných životných skúškach nedisponuje schopnosťou správne sa rozhodovať, resp. správne konať.

Ako sme už spomínali, nové médiá majú veľkú moc. No pokiaľ si položíme otázku, kto je ich strojcom, dostaneme odpoveď, že nie médiá, ale my ľudia máme tú moc. My určíme, či budeme zobrazovať skutočné hodnoty alebo lacné, povrchné, egoistické šťastie, ktorým si budeme zaslepovať naše oči pred skutočným šťastím, skutočnými hodnotami a skutočnou krásou.

 

[1] Macek, J.:Úvod do nových médií. Ostrava: Universitas Ostraviensis, 2011, s. 13.

[2] Macek, J.:Úvod do nových médií. Ostrava: Universitas Ostraviensis, 2011, s. 13-14.

[3] https://sk.wikipedia.org/wiki/Generácia_Z

[4] https://sk.wikipedia.org/wiki/Generácia_Z

[5] Juhošová, Z. – Matoušková, I., 2010:Vplyv médií na správanie a prežívanie jedinca a skupiny.Praha: Katedra ekonomických a sociálních věd, Bankovní institut vysoká škola Praha, s. 28

[6] Juhošová, Z. – Matoušková, I., 2010:Vplyv médií na správanie a prežívanie jedinca a skupiny.Praha: Katedra ekonomických a sociálních věd, Bankovní institut vysoká škola Praha, s. 28

[7] Volko, L.: Sociologické aspekty mediálnej kultúry. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2015, s. 50-51

[8]https://video.aktualne.cz/z-domova/policie-zadrzela-utocnika-ktery-brutalne-napadl-seniora/r~bf41cd3228f211e7a4bd0025900fea04/?redirected=1526516570

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Prvý týždeň na Tour de France: Sagan má už len jediný cieľ

Prvý týždeň na Tour veľké zmeny nepriniesol.


Už ste čítali?